Dcéra si píše úlohu zo slovenčiny. Robím jej spoločnosť, rozprávame sa popri tom- o slovenčine , o danej téme, o živote.
Synonymá sú slová, ktoré znejú inak no majú rovnaký alebo podobný význam.
Napíš čo najviac synoným k týmto slovám:…
Znie jej úloha. Bavíme sa – odjakživa ju bavia slová a ich obsahy, hrá sa s nimi, tvorí neuveriteľné slovné hračky, príbehy – ja sa na tú úlohu FAKT TEŠÍM. Teším sa ešte viac, keď zistím, že slovenčinárka im vybrala aj netradičné – starodávne slová a moja dcéra sa hrá s ich obsahom v rôznych kontextoch. zrazu príde celkom obyčajné slovo: NÁDHERNÝ.
Ona naň pozire a bez zaváhania na “prvú pozíciu” najbližšie významovo podobného slova napíše BEZCHYBNÝ. Potom pridáva. krásny, prekrásny, oslnivý, pohľadný, čarokrásny, úchvatný… atd.
Ten bezchybný sa mi “zadrie” priamo do duše. Začnem zvažovať, prečo nádherný a bezchybný je pre ňu to isté.
Medzitým ona prebehne pár ďalších slov, ja sa nadýchnem, že sa opýtam, no v zošite opäť vidím slovo bezchybný. tentokrát ako synonymum pre slovo vynikajúci. Ona sa pri tom zastaví a spýta sa :
-Počuj, mami, je synonymum synonyma zároveň synonymom pôvodného slova?
V kontexte nádherný – bezchybný – vynikajúci chápem, čo sa ma pýta. Chce vedieť, či môže k vynikajúcemu použiť slovo nádherný ako synonymum, keďže obe sú podľa nej synonymom toho istého synonyma – no dobre :), ja viem,že to znie komplikovane, ale má to parádnu logiku.
No nesedí jej to – nádherný jej nepripadá byť synonymom slova vynikajúci. Lebo kto je nádherný, ešte nemusí byť vynikajúci… Vynikajúci jej príde ako charakterová vlastnosť výborného človeka, zatiaľčo nádherný je pre ňu o vzhľade…
Na druhej strane vynikajúca písomka je len tá bezchybná a krásna žena je len tá bezchybná- v súlade so všeobecným ideálom, upravená , dokonalá,bez jedinej chybičky.
Zúčastňujem sa na jej dileme a vnútri vo mne niekto kričí…
Do čerta! Začína sa mi vybavovať, akodonekonečna prerába svoje projekty- lebo “výborné” hodnotenie v škole majú len tie bezchybné… ako stále neverí, že to myslím vážne, keď jej vravím, že je nádherná- lebo ona vie, že nie je bezchybná.. to isté, keď jej od srdca povieme, že je vynikajúca dcéra, krásna mladá dáma…
Keby som tu teraz urobila hrubicu, všetkým by na ňu padali oči… Lebo AHA – Ľubka, chyba! Texty musia byť bezchybné, aby boli vynikajúce či nádherné…
Veď hej – bývam v Ba, cestou vidím milión reklám na nádherné bezchybné ženy, vynikajúce matky, ktoré robia to, alebo ono, bezchybné ženy, manželky, tých pravých bezchybných mužov v bezchybnom svete… Obklopuje ma svet plný vyretušovaných (domnelých) chýb, nedokonalostí a drobných jedinečností…
Radšej nebudem pokračovať. V takom vyretušovanom svete každá “chybička” kričí , že nie si nádherná (bezchybná) a vynikajúca (bezchybná) a tvoje snaženie nemôže byť vynikajúce, lebo nie je bez chýb…
Mohla som si myslieť, že sa jej to nedotkne, môžem robiť všetko preto, aby chybu chápala ako krok vpred, aby sa z nej tešila… No všetko to, čím naše deti obklopujeme, ako ich chránime pred chybami, ako ich za ne naprávame, ako skrývame tie svoje- im nepomáha. Naopak- láme im to krídla ešte skôr, ako vyletia do sveta. Lebo nevyletia- lebo by sa cdítili ako chyba v umelom vyretušovanom svete, ktorého “nádhernosť” a “vynikajúcosť” nám vnucuje všetko to, čo nás obklopuje.
Veď buďme k sebe úprimní – kto z nás by nechcel žiť v bezchybnom svete?! Kto z nás by taký pre svoje deti nevytvoril, keby mohol?
Po včerajšom dlhom a hlbokom rozhovore poznám odpoveď na túto otázku- JA.
Sú to práve chyby a možnosť robiť ich a učiť sa z nich, čo dáva našim deťom krídla. A ak sú zafarbené humorom a nadhľadom, je to skvelý let.
Nech žijú chyby!
Rozhodla som sa “byť chybou” v systéme bezchybného dokonalo vyretušovaného sveta. A pozornosť, ktorú to na mňa pritiahne, využijem na to, aby sa naše deti mohli spolu so mnou dobre baviť na chybách, učiť sa cez ne a užívať si to.
Lebo- moja dcéra je vynikajúca a nádherná- hoci tomu ešte celkom neverí.
Rovnako, ako sú vynikajúce a nádherné všetky deti, s ktorými sa v škole učím :).
Pozývam vás do sveta plného chýb- a nás, čo sa ich nebojíme robiť.
Mimochodom, heslo riaditeľa školy, na ktorej učím je :
Zajtra urobíme lepšie chyby.
Som na správnom mieste.
A dúfam, že hoci moje dcéry chodia do inej školy, ak je tá, v ktorej učím, budú denne robiť lepšie a lepie chyby- bez výčitiek, s nadhľadom, radosťou a poznaní m svojej krásy a hodnoty.
PS: Áno, v texte sú chyby a preklepy, ktoré som neopravila. Kto si ich všímal viac ako obsah? 🙂