Vojdem do autobusu. Hneď za vodičom sedia dve mladé ženy. Jedna púšťa z mobilu hudbu- tak, že ju počujeme všetci. No nie plynule- cvaká, zastavuje, prerušuje a rozpráva do toho… Jediné voľné miesto v autobuse je- za ňou. A tak sa posadím.
Spredu hudba a rozhovor, zozadu šomrajúci cestujúci.
Započúvam sa a…
Po prvý raz v živote sa mi stalo, že POČUJEM TANEC! Fakt!
Predo mnou totiž sedia dve sestry- jedna z nich ide na vystúpenie a (asi má trému a chce si to ešte “precvičiť”- usudzujem z kontextu) a tak tej druhej dopodrobna rozpráva, čo bude v ktorom parte hudby, ktorú púšťa a zastavuje, tancovať. Jej opis je tak farbistý , že ju normálne vidím tancovať- a ako vracia občas hudbu, aby opísala figúru-in-time- šklbe mi telom do pozícií, o ktorých som ani netušila, že ich viem dať
A tak sedím na sedačke, počúvam hudbu a tancujem…
V tom okamihu sa zdvihne jeden pán a vykráča smerom k dievčatám, nadýchne sa, no ako sa na ne pozrie, vydýchne, povie prepáčte a ide preč. Dokonca si začal pospevovať ten prerušovaný hit, na ktorý tancujeme…
Nerozumiem, ale neruší ma to- nechám sa uniesť až na koniec vystúpenia.
Je dotancované. Postavím sa, že poďakujem sestrám za zážitok a zrazu zbadám, čo zastavilo muža predo mnou.
Jedna zo sestier sedí- na sedačke pre slepcov… V ruke drží bielu paličku.
Takže tak- idú spolu na vystúpenie. A aby nevidiaca mohla vidieť, ako sestra tancuje, trénujú to spolu slovne v rytme hudby na vystúpenie.
Občas sa mi stávalo, že som v hlave počula hudbu. No dnes som po prvý raz vďaka nim počula tanec- opísala jej ho tak nádherne, že som v duchu tancovala s ňou.
Pozdravím ich, vystúpia spolu so mnou.
Dozvedám sa, že obe sú tanečnice- len tá jedna po nádrovom ochorení prišla o zrak. To jej nebráni tancovať…
Hoci vystupovať prestala- zatiaľ- ako povedala s úsmevom jej sestra, no aj tak chodí na všetky sestrine vystúpenia.
Na to, aby sme sa dokázali vidieť, nepotrebujeme zrak- povie jedna z nich. A pán, ktorý vystúpil spolu s nami, so smiechom dodá-
-Tak to vidíte, dievčatá, my niektorí aj máme zdravé oči, aj nevieme poriadne vidieť… Rád som sa s vami viezol.
Je šťastie vedieť vidieť. Rovnako, ako sa dá pozerať srdcom, dá sa počuť tanec- keď Vaša duša nezabudla tancovať.
Smiem prosiť?
Ľuba