S deťmi zo školy pravidelne chodievam do domova dôchodcov. Medzigeneračné stretnutia plné pohody a- rozhovorov. Hľadáme v nich spolu recepty na skvelý život a tvoríme taký vzácny receptár.
K Novému roku sme sa rozhodli porozprávať o snoch a tom, čo v živote chceme ešte zažiť. Deti, aj seniori. Priniesli sme množstvo časopisov, papiere, nožnice a tvoríme vision boardy. Deti aj starkí sú takí zaujatí, že ani okom nemrknú. Každý tvorí obraz, plní ho obrázkami, slovami aj zápiskami, aby koláž ukázala predstavu jeho budúcnosti v najbližšom roku, ktorú by chcel zažiť. V momente, kedy si ich navzájom začneme ukazovať a rozprávať sa, nastane megaprekvapenie:
Deti si na visionboardy nalepili a napísali:
kopu peňazí, obrovské domy s bazénmi, rôznu techniku a hry, more, super dovolenku, Ferrari, kone, univerzitu, futbalové legendy, s ktorými sa chcú stretnúť, slová ako dobrodružstvo, zábava, milión €, atď. V podstate všetko, čo chcú MAŤ- vlastniť a ZAŽIŤ.
Na seniorských vision boardoch sú:
bosé mladé nohy, malé deti, rodinné kruhy, chlieb s pažítkou, objatie, mačka, pes, obloha, tráva, záhrada, les, kvety- skrátka samé obyčajné veci. Rozbehne sa debata:
-Vy ste už všetko zažili a všetko mali, však? Vy už to všetko ani nepotrebujete, či?
Odpoveď na to krátke slovo (či) vyvolá malý zázrak. Zmení náš pohľad na svet…
Nie, starkí v Domove dôchodcov nikdy nemali milión, Ferrari, dom s bazénom , neštudovali bájnu univerzitu a nestretli sa s legendami (iba niektorí a iba niečo z toho :) ). No a predstavte si, že to ani nechcú! A –to si už idú naše deti vykrútiť hlavu z krku, ako ňou nechápavo točia , želajú si jednoduché veci, ktorých predsa mali plný život! Ako je toto možné?!
Odpoveď je jednoduchá a stáva sa jedným z receptov na skvelý život, ktorý si rovno vpisujeme zlatou kaligrafickou fixkou do Receptára.
To všetko, čo sme si dali na naše obrázky, sme kedysi dávno mali- ale vôbec sme si to nestihli vychutnať, lebo sme sa hnali za tým, čo dnes chcete vy- za peniazmi, domami, autom, legendami… smejú sa starkí. Nebolo by na tom nič zlé, keby sme si v tej ceste, v tom rozbehu všímali, uvedomovali a naplno vychutnávali všetky tie jednoduché krásy, ktoré nám boli dopriate. No my sme si ich nielenže nevychutnali, my sme si ich vôbec nevšímali. Dokonca sme sa nimi nechceli zdržiavať, niečím tak obyčajným! A tak nám teraz zrazu chýbajú….
- Chlieb s pažítkou, ktorú mi nosila orosenú zo záhrady mama. Symbol lásky, starostlivosti a jednoduchej spolupatričnosti. Sedávanie spolu pri raňajkách a rozhovory. Už by som neutekal od stola, počúval by som každú vetu, vychutnal každé sústo… To by som si prial…
- Mladé nohy- aby som zase raz pretancovala celú noc!- sníva jedna starká. Lebo vtedy nad ničím nepremýšľaš, to si iba ty, náručie a dych tvojho partnera a hudba! Aby sa okolo mňa zase raz tčil celý svet, keď sa zastavím, aby som sa nadýchla známej vône …
- Chcel by som mať pri sebe vnúčatá, aby som znovu zažil to krásne objavovanie sveta, aké je to tu na svete všetko nádherné a nové, mať tak na chvíľu tie čarovné oči, ktoré všetko vidia ako úžasné! Chcel by som s nimi znovu objavovať svet.
- Dni v kruhu rodiny, rozhovory, rodinné historky a smiech
- Obyčajné domáce povinnosti, ktoré sú symbolom toho, že som člen rodiny…
- Kvety z vlastnej záhradky, ako voňajú po byte a kávu so susedkou pri nich..
- Prechádzať sa po lese a počúvať vtáky. Ľahnúť si do trávy po kosení lúky a pozerať do neba, štekliť sa medzi sebou stebielkami… Bežať spolu s oblakmi dolu kopcom… Skákať do jazera ako do periny, lebo sa v ňom odrážajú oblaky. Užívať si ticho pod hviezdami, ktoré sa odrážajú v očiach niekoho blízkeho…
- Robiť zaváraniny z ovocia z vlastnej záhrady a deliť sa o ne so susedmi a rodinou
Atď….
Samé obyčajné veci. Predstavte si to, najvzácnejšie sú vraj samé obyčajné veci!!! Deti sa prekvapene pozerajú, potom sa zamyslia a spýtajú sa starkých: „To sa máme vzdať svojich snov, aby sme cestou k nim nestratili to najvzácnejšie v živote?
A múdri starkí dávajú múdru odpoveď – „V žiadnom prípade! Snívajte, bežte za svojimi snami a užívajte si ich. Iba si pamätajte, že cestu ku nim lemujú tie najjednoduchšie veci na svete – bosé nohy, rodina, priatelia, chlieb s pažítkou, káva so susedkou a zaváraniny z vlastnej záhradky…Všetko, čo sa vám zdá také obyčajné… to všetko si nezabudnite vychutnávať. Aby ste si neskôr nemuseli priať okúsiť niečo, čo ste mohli zažívať každulinký deň svojho života. A aby ste si na vaše visioboardy, až budete v našom veku, mohli nalepiť iba zrkadlo.“
-???
Ako znak toho, kto celý život žil s vami vaše sny a plnil ich, toho, kto si vychutnal život aj cestou za pokladmi a symbol toho, kto ich bude snívať, žiť a plniť súčasne každý jeden deň. Naše sny nás sprevádzajú celým našim životom. Skúsme ich vidieť a tešiť sa z nich každulinký deň.“
Krajšie by som to ani ja nedokázala povedať. Šťastný nový rok, priatelia a úžasnú cestu za snami, lemovanú tými najskvelejšími najobyčajnejšími vecami, ktoré si dokážeme s vďačnosťou vychutnať.
Ľuba