Ponáhľam sa domov z práce, lebo sme dnes boli dlhšie vôli sebavzdelávaniu. Šaty a vlasy za mnou vlajú a pri škole takmer narazím do muža, ktorý stojí jednou nohou na kolobežke, a druhou rukou pridržiava- ďaľšiu kolobežku. Usmejem sa, chcem pokračovať, no pán sa mi prihovorí:
-Tak čo, susedka, všimli ste si, aký je medzi nami rozdiel?
Zabrzdím, zvažujem, ktorý z čitateľov mojich statusov to asi je… No on sa začne na plné kolo smiať a mne to docvakne! Tak toto je teda nečakane famózna bodka za neuveriteľným mikropríbehom spred štyroch dní!!!! Aby som bola presná, vtedy sa mi prihodilo také nečakané „pozastavenie“, ktoré som zapísala na fb:
Vychádzam z domu , otvorím vchod, kolobežka v ruke, položím ju na zem, že vyštartujem. Na parkovisku pred domom práve nejaký sused nasadá do veľkého mercedesu. Pozdraví ma, odzdravím, odrazím sa a prefrčím okolo neho. Kúsok ďalej ma meďák dobehne , zastavuje a sťahuje okienko. Zastavím vcelku prekvapene, muž sa vykloní a vraví-
Až teraz som si uvedomil, aký je medzi nami obrovský rozdiel.
Mlčím, netuším, čo myslí.
– No vy máte úsmev okolo celej hlavy, vietor vo vlasoch a radosť z pohybu. Ja mám strhaný ksicht, kopu stresu a roboty a super auto …. hodnota vašej kolobežky je pre mňa nedosiahnuteľná…
A odfrčal. Odrazila som sa a aj napriek únave som zrazu cítila vietor vo vlasoch a ešte väčšì úsmev. Zaujímavé- kým pri mne nezastavil pán v mercedese, hodnotu svojej kolobežky som si neuvedomovala. :)
Pozerám na toho človeka, v námorníckom tričku a márne hľadám muža z mercedesu. No je to on! Než k nemu dobehne syn, prehodíme pár veselých viet:
– Fíha! Tak to je zmena! Plánovala som, že keď vás znovu stretnem, tak vám navrhnem výmenu toho vášho auta za tú moju kolobežku, keď už ste tak trefne objavili jej hodnotu! Ale vidím, že už ma dakto predbehol!- smejem sa ja.
-To ja- ja som sa predbehol!- smeje sa on. – Viete, tak akosi mi prišlo…a priznávam, aj som našiel ten váš status a zamyslel sa nad tým, čo tam bolo- a dotiahol do dôsledkov to, čo som Vám povedal a hneď na druhý deň som vzal syna do obchoďáku a kúpili sme si kolobežky. Nie obyčajné- ale také, na ktorých si užívame spoločný čas. Učím sa mať čas. A paradoxné je, že zatiaľ v tomto kľude stíham rovnako veľa, ako predtým, keď som sa naháňal. Iba trochu viac vidím, akú mám skvelú rodinu.
To už pribehne jeho syn, naskočia a šinú sa smer zmrzka.
Osobne som myslela, že príbehu je koniec, už keď som ho napísala ako status. No teraz si uvedomujem, čo dokázal tento človek- je to pre mňa neuveriteľnejšie, ako keby mi bol fakt ten svoj mercedes vymenil za tú moju kolobežku…
Ľudia moji, on nevymenil mercedes- ON ZMENIL SÁM SEBA! Fakt! …
Pripadá mi to neskutočné, no facebook, na ktorý to chcem napísať, mi zrazu pripomenie iný neuveriteľný príbeh, ktorý sa mi stal- ten spred roku- o šašovi v autobuse :) , Tiež začal zaujímavý pozastavením sa v autobuse, o ktoré som sa podelila a pokračoval- neuveriteľnou bodkou.´… Darmo, máj je lásky ( a teda asi aj zázrakov čas). Koľko sa ich deje a koľko ich viem vidieť, cítiť pamätať si?
Zaujímavé, že presne pred rokom som zažívala presne tento istý pocit- že okolo nás sa celkom bežne denne dejú úžasné a krásne, hlboko dojímavé neuveriteľné veci. A že keď som dosť otvorená a keď ich zachytím a pocítim tú obrovskú vďačnosť za to, čo som mohla zažiť, keď si myslím, že už to krajšie ani nemôže byť, zrazu príde- famózna bodka, potvrdzujúca, že svet je omnoho krajším, láskavejším, a zázračnejším miestom, ako si len viem predstaviť.
Ďakujem mužovo z Mercedesu, lebo okrem toho, že som si uvedomila hodnotu vlastnej kolobežky, ma o pár dní neskôr naučil, že tá pravá hodnota je v skutočnosti v nás- beź ohľadu na to, čo si odrážam pravou nohou stojac ľavou na jaseňovej doske, alebo sedím v akomkoľvek aute, na zemi, lúke, či v obchoďáku… Je zaujímavé vidieť, ako vzrástla hodnota biznismana, ktorý si uvedomil, že….
Ľuba