Škola života

Práve som sa vrátila zo školy v prírode. Keďže učím v Narnii, celý príbeh bol „narnijský“ a ja som mala možnosť zahrať si úlohu dospelej Lucy, kráľovnej, ba aj čarodejnice. Dokonca som si tak veľmi vychutnala Aslana, že hoci mám vzhľadom s levom pramálo spoločného, objavila som ho v sebe a  detská fantázia mi pomohla stať sa ním. Zažila som […]

Nenechajte si nahovoriť, že ste niekto iný. Buďte proste sami sebou. Všetci ostatní sú už aj tak obsadení. Stojím v chodbe starého domu,  kam ma pozvala naša dedinská susedka. Je to sedemdesiatnička. Nečakane ukazuje, čo jej visí na stenách. Krajinky, hrad Devín, hrad Trenčín, kytica – olejomaľby na plátne. Sú to slušne namaľované obrazy, no keďže

„Mami, ale čo poviem spolužiakom na zážitkoch?! Všetci, absolútne všetci budú rozprávať, ako a kde boli pri mori…a mne sa budú vysmievať, najmä Samo, ten si to neodpustí, ešte pol roka ma bude zosmiešňovať, že som ani len pri mori nebola… “ povedala v našom rozhovore o prázdninách Hanka. Vysvetľovali sme jej totiž, že tento

Stojím v second hande a hrabem sa medzi tričkami. Sľúbila som Hany, že sa pokúsime naučiť kreatívnemu strihaniu oblečenia (má také rebelské obdobie – čím viac dier, tým je oblečenie lepšie). Prehrabujem sa a relaxujem. Zrazu sa ozve jačanie, nadávky, cez predajňu lietajú hromy-blesky… Opatrne vykuknem, schovávajúc sa za tričká, lebo takto nejako si predstavujem prepad banky (ale v sekáči?! ) Oproti

Bežali sme s dcérou na pasové oddelenie. Poznáte to, keď chcete mať nepríjemnosť čím skôr za sebou a tak sa rozbehnete zbaviť sa jej čím skôr… Vyštartovali sme z vchodu na kolobežkách, mihli sa okolo kontajnerov a za rohom sme zrazu synchronizovane zabrzdili. -Videla si ho, mami ? Súhlasne prikývnem. -Čo to tam asi robí?

Dnes prišla za mnou Julinka a začala mi vysvetľovať, aká je ich tajná reč. Bolo to zábavné kódovanie, ktorému som vôbec nerozumela (nie spôsobu kódovania, ale tomu, ako z takých útržkov môžu rozumieť celé vety Používali totiž iba dve prvé hlásky každého slova. Julka na mňa pozrela dosť prekvapene a vraví: – Mami, my deti

Dnes sme sa s deťmi opäť vybrali do domova dôchodcov. Naše obvyklé kreatívne stretnutia mali dnes iný nádych- trošku slávnostný. Užili sme si naplno všetok čas a nakoniec-prekvapenie: Deti sa rozhodli  starkým poďakovať a ja som opäť počula niečo, čo mi na moment vyrazilo dych, proste niečo  neuveriteľné: -Ďakujeme vám, milí starkí, že nám dávate svoj

Kráčame s Hankou zo školy. Zrazu ukáže tak ako to len ona vie, nadšene, akoby objavila svet: „Aha, mami! “ Pozriem tým smerom a hľadím na tú „najobyčajnejšiu burinu“ na svete. Púpava. Plná tráva „lampášikov“.  „Začína sa obdobie splnených želaní! Pamätáš sa? „ Pravdaže sa pamätám! Každý rok, odkedy vie rozprávať, sa hráme hru na

Kto je hrdina? A kým by som bola ja, keby som bola hrdinka? Zneli otázky témy, ktorá sa nám prelína vyučkom už asi mesiac. Dnes som dostala sloh, ktorý napísala na túto tému jedna žiačka. Spočiatku vyzeral ako na jednotku napísaný, roztomilý príbeh. Taký- neobyčajne obyčajný. No rozhovor, ktorý som po jeho prečítaní mala s

Včera som zachytila otázku človeka, ktorého si nesmierne vážim, Tomáša Hajzlera. Prekvapila ma.  Napísal: „Tohle mě včera zaujalo od Martina Nováka: – Čím lépe se máme tím horší jsme lidé. – Souhlasíte?“ Moja okamžitá odpoveď, krátka a jednoduchá, bola: „Nie.“ :-) Potom som sa začítala do ostatných odpovedí a s údivom zistila, že väčšina tých,

… je jedna z najstarších otázok, ktorú si človek kladie. Dá sa odpoveď nájsť? Dá sa cielene vytvoriť? Celý náš život ovplyvňuje to, kým sa cítime byť. Takže ak vieme zmeniť tento jeden fakt- vieme si zmeniť celý svoj život. Čo robiť, aby si deti vybudovali sebaobraz, identitu, ktorá im pomôže žiť šťastný a naplnený