Nezaradené

Nikdy v živote by som neverila, že ja, so svojou dynamikou, svojským štýlom a hlavne „starosvetským ladením a hodnotami“, ktoré žijem, sa ocitnem na stránkach ženského lifestylového časopisu. 3- krát som sa spýtala, či vedia, koho oslovili a či fakt chcú mňa. No konštatujem, že som sa s potešením stala súčasťou rubriky Ženy, ktoré konajú […]

Verejné trhovisko Miletičova, 12:12:2018, Bratislava, po záverečnej. Zatiaľčo „upratovacia čata“ má plné ruky práce, na niektorých stolíkoch predajcov sa nachádzajú bedničky, v ktorých nie je odpad, ale… Jedlo, ovocie a zelenina, ktoré nechávajú niektorí z predajcov vyložené pre ľudí bez domova (alebo všetkých, ktorí ho potrebujú a už si k nemu našli cestu). Je to

Milí priatelia, Ako možno viete, už veľa rokov sa snažím o zmenu v školstve. Robím množstvo aktivít ktoré ukazujú, ako sa veci dajú urobiť. A je nás viac, ktorí sa snažíme o zmenu školstva zdola. Naše úsilie bolo v spoločnosti ocenené a inšpiratívne príbehy učiteľov, rozširujúcich v školstve „ostrovy pozitívnej deviácie“ dokonca zachytili aj médiá

Dnes som si vychutnala hneď dva absolútne nádherné mikropríbehy skvelého  rodičovstva v tom istom obchoďáku, kde som včera zažila Poplach. V hlavnej úlohe oboch bola matka, dve deti a škola života. Príbeh prvý Z obchodu vychádza mamička, tlačí vozík s nákupom, v jednej ruke vedie dievčatko, popri nich cupitá chlapec. Matka zrazu prudko zabrzdí a

Kráčame s Julkou do obchodu. -Mami, ako presne, čo najpresnejšie si predstavuješ dom, ktorom by si chcela žiť? Zamyslím sa, porozprávam , pričom si ho vykreslím v mysli veľmi jasne a obraz sa jej snažím sprostredkovať slovami. Počúva, kým dokončím. -Mami, a ako presne, čo najpresnejšie, si predstavuješ miesto, kde by ten dom mal stáť?

-Maminka, maminka, poď sa pozrieť! Pripravii sme ti prekvapenie!- volali na mňa dcéry v jedno Valentínske ráno.   Takmer som sa ani nestihla obuť a ony ma viedli so zavretými očami von z domu. (Asi rozkvitli snežienky- usmievala som sa v duchu, no aj so zavretými očami som cítila, že nekráčame do záhrady, ale- do garáže…

MHD. :) Do autobusu č.99 vstúpi staršia dáma s paličkou. Obzrie sa s úsmevom okolo seba, vykročí smerom ku „štvorke“, kde sú  voľné tri sedadlá. Skôr, ako dôjde, autobus sa pohne, pani sa trošku mykne, ako si sadá- ja ju zboku podopriem, no predsa len pri udržiavaní rovnováhy „cupne“ na nohu seniorovi, ktorý sedí na

Dnes je, zdá sa, deň plný dobrých skutkov. -Pri vstupe na Miletičku stojí predajca Nota bene. Skôr, ako sa priblížim, prikročí ku nemu dievčina  v červenej bunde, ktorá predáva v obchode a prináša mu svoju vlastnú šálku- a v nej čerstvo navarený čaj. On sa usmeje, poďakuje za láskavosť, chvíľu si hreje ruky na čajíku

Prázdniny skončili. Ako sa naštartujem? Uvažovala som v nedeľu, keď som sa v pohodlí postele o deviatej ráno naťahovala a nastavovala si budíček do práce- na piatu hodinu rannú… Keby sa tak stalo niečo, čo ma naštartuje, to by bolo… No asi mi také dačo nebude dopriate, tak zapracujem na tom sama-povedala som si. Ráno som

Sú také okamihy v mojom živote s deťmi, kedy padám na nos, zúfam si, pochybujem, zvažujem, či slobodná výchova je to pravé. A potom príde Okamih, ktorý zmaže všetky tieto chvíle ako mávnutím čarovného prútika. Napriek mojim občasným materským zakopnutiam a snahe chrániť deti aj tam, kde by som nemala :), som dnes zažila absolútnu istotu,

Dnes som si vypočula na chodbe školy takýto úžasný rozhovor: – Ty si vedela, že náš školník je hrdina? – Nie, tiež ma to prekvapilo. Už som tu štyri roky a aj on je tu celý ten čas, možno ešte dlhšie… A až dnes, keď nám povedal svoj príbeh, som zistila, že sa o nás stará hrdina. Teda

-povedali v rannom rozhovore v škôlke dvojhlasne moje deti. Na tú vetu nezabudne nikto, kto ju počul… Deti, učiteľky, rodičia… Za moment toho bola plná dedina. V ten deň som pochopila, ako bulvár tvorí svoje nadpisy, aj to, prečo tak strašne priťahujú. Každý, absolútne každý, koho som v ten deň stretla, sa ma pýtal, prečo som to urobila… Bolo