"Robme deň krajším"
Vojdem do autobusu. Hneď za vodičom sedia dve mladé ženy. Jedna púšťa z mobilu hudbu- tak, že ju počujeme všetci. No nie plynule- cvaká, zastavuje, prerušuje a rozpráva do toho… Jediné voľné miesto v autobuse je- za ňou. A tak sa posadím. Spredu hudba a rozhovor, zozadu šomrajúci cestujúci. Započúvam sa a… Po prvý raz […]
Sedela som na okraji bazéna a sledovala, ako náš kamarát- potápač fotí vodné víly. Nie obyčajné, ale tie naše. A vtedy mi to došlo! Podstata rodičovstva je niekde hlbšie, ako len… Janko, ktorý prišiel na náš minitábor, neplánoval fotiť v bazéne, hoci je to bežnou súčasťou jeho profesionálnej fotoponuky. Prišiel ako otec so synom. Vzal síce
Keď záťaž nie je príťažou Read More »
Sedím v MHD a po čele mi napriek klimatizácii tečie pot. Hoci je ešte len koniec mája, slniečko preukazuje silu ako mladík v rozkvete, s ktorým my všetci, vrátane klimatizácie v MHD , prehrávame na plnej čiare. Otvoria sa dvere a spolu s vonkajšou horúčavou vstúpi dnu starký. Neverím vlastným očiam- zatiaľčo my vzdycháme oblečení
O (ne)zabudnuteľnej láske Read More »
Kráčam uličkou ku škole. Napravo odo mňa stojí mama, ktorá drží za ruku syna. Je už veľký a na prvý pohľad vidieť jeho “inakosť”. Pozrie na mňa a zamáva mi. Odmávam, idúc okolo. -Môžem?- spýta sa mamy. Tá sa spýta očami mňa a ja sa zasmejem a prikývnem. Rýchla spiklenecká výmena má nečakané rozuzlenie. Chlapec
Úprimne- neznášam šibanie a polievanie. Ako dieťa, ešte v čase, keď sme sa vďaka Veľkej noci preháňali po potoku ( a mohli sme, aj keď bol sneh, naši zázrakom tento jediný deň v roku nemali nič proti), som si to užívala. Potom prišlo obdobie, keď som hľadala zmysel- a trošku sa ho dotýkala, hoci konkrétne
Trochu iná Veľká noc Read More »
Otvoria sa dvere na autobuse. Stojí pred nimi starký, s rovnako starým zeleným batôžkom. Cez plece má prevlečenú jednoduchú rybársku stoličku, v ruke drží paličku. Pokúsi sa vstúpiť, no aj nízkopodlažný autobus má podlahu v preňho neprekonateľnej výške. vyskočím zo svojho miesta, podám mu ruku a pomôžem mu nastúpiť. Usadím ho k sebe “do štvorky”
To, čo nás prežije, je láska Read More »
Stojím v poreplnenej MHD, cez plece mám kabelku, pod nohy som si zložila batoh. Blíži sa “moja” zastávka, opatrne dvíham batoh a snažím sa dať si ho na plecia tak, aby som nikomu neublížila. Pravá ruka v pohode, no na ľavej sa mi začne hrčiť rukáv z bundy, uviaznem v čudnej polohe ( ktovie prečo
O náhodnej láskavosti Read More »
MHD. Sadnem si do štvorky oproti starej dáme s chlapcom. Ten má pod nohami aktovku a nahlas slabikovane číta názvy zastávok tak, ako ich “premietajú” nad kabínkou vodiča. -Nasleduje zastávka : Za-klia-ta -ško-la- Bu-da-tín-ska… -Aká škola?- spýta sa babička. -Zakliata! -odpovie presvedčivo chlapec, nápis už je dávno preč, takže babička mu ho nemôže dať prečítať
Hráme sa s tretiakmi na sudičky. Každý si môže sám sebe vybrať a prisúdiť jednu jedinú vec, ktorá ho bude sprevádzať celým životom. Deti rozmýšľajú, diskutujú a vyberajú si. Zrazu dostanem otázku: – Ľubka, keby si si mohla od sudičiek vybrať do daru múdrosť alebo ľudskosť, čo by si si zvolila?– Hm. To závisí od definície
Vyber si svoj osud – alebo o tom, ako ma deti naučili, že môžem mať všetko Read More »
Potraviny. Vojde pán so psíkom na rukách. Vybehne oproti nemu SBS-kár.-Pane, sem je so psom vstup zakázaný!-Veď ho budem niesť celý čas! Iba čo kúpim…-Pes dnu do potravín nesmie!-Ale on…-Viete čo? Dajte ho sem! Doma mám rovnakého, popestujem vám ho! Predajňa je prázdna, buďte rýchly, počkám vás tu v chodbičke…A už je pes aj s
Pane, sem je so psom vstup zakázaný! Read More »
MHD. Do štvorky si ku mne prisadne rodinka. -Jéééj, ste to vy?! Ako sa majú dievčatá? – spýta sa ma pani a súčasne podáva termosku s čajom mužovi a synovi. Mozog mi pracuje na plné obrátky, no za svet si neviem spomenúť o koho ide…. -Nuž, dievčatá ležia doma s chrípkou, práve sa za nimi
Vitajte v mojom živote- alebo o stopách, ktoré v sebe zanechávame navzájom Read More »
Dnešný sobotný trh na bratislavskej Miletičke je neobvykle prázdny. Pred hlavným vchodom, uprostred nikoho a ničoho, sedí pán na vozíku. Na bunde má položenú pokladničku, pred sebou ošúchaný kartón s nápisom. Poznám ho naspamäť- sobotu čo sobotu, v daždi aj slnku tu takto sedáva. Uvažujem, ako veľké by museli byť moje starosti, aby som sa
Dali ste mi viac ako … Read More »