"Robme deň krajším"
Dušičky. Čas, ktorý sa mi v mysli vždy spájal s tými, ktorí s nami už nie sú… hoci by sme naozaj radi s nimi boli. So svetielkami a sviečkami. So smrťou. Ťažké spojenie. Nosila som ho v sebe až kým som raz nevypočula svoje deti… a nezažila, že v skutočnosti nie je o smrti, ale o láske. Bolo to takto: V pondelok nám […]
Ako sa spojiť s tými, ktorí tu už nie sú Read More »
Práve som sa vrátila zo školy v prírode. Keďže učím v Narnii, celý príbeh bol „narnijský“ a ja som mala možnosť zahrať si úlohu dospelej Lucy, kráľovnej, ba aj čarodejnice. Dokonca som si tak veľmi vychutnala Aslana, že hoci mám vzhľadom s levom pramálo spoločného, objavila som ho v sebe a detská fantázia mi pomohla stať sa ním. Zažila som
Nenechajte si nahovoriť, že ste niekto iný. Buďte proste sami sebou. Všetci ostatní sú už aj tak obsadení. Stojím v chodbe starého domu, kam ma pozvala naša dedinská susedka. Je to sedemdesiatnička. Nečakane ukazuje, čo jej visí na stenách. Krajinky, hrad Devín, hrad Trenčín, kytica – olejomaľby na plátne. Sú to slušne namaľované obrazy, no keďže
Ako sa v živote stať tým, kým som Read More »
Sedím skoro ráno v MHD. Vonku je ešte tma, ale dnu žiari malé štebotavé slniečko. Sedí priamo predo mnou, má asi tak 3-4 roky (uvažujem, kde tie deti tak skoro ráno berú toľko energie) a plánuje, čo všetko dnes v škôlke a po nej bude robiť. Vtom ju maminka preruší, povie, že ona už musí vystúpiť,
Vidiek. :-) Idem rýchlo ráno do malého miestneho obchodíku, dokúpiť drobnosti, aj podporiť miestnych. Vojdem. Predo mnou je pani, ktorá má zjavne mentálny handikep a podáva obchodníčke lístok. Ona sa na ňu usmeje, vyjde spoza pultíku, zoberie dve veci z lístku, naúčtuje ich, podá „dospelému dieťaťu“, ktoré sa usmieva. Vezme jej z ruky také malé vrecúško
Chlieb, ktorý nebol na predaj Read More »
Naskočili sme s Julkou na kolobežky a vybrali sa na výpravu k nášmu obľúbenému mineralógovi. Okrem toho, že má množstvo ozajstných pokladov z celého sveta, má vždy aj dobré slovo pre každého a s Julkou zakaždým dlho debatuje o kameňoch, nehľadiac na to, či niečo kúpi, alebo nie. On nepredáva- on si vychutnáva záujem o jeho
Zmeň meno a príbeh bude o tebe Read More »
Vraciam sa zo sobotňajšieho trhu a po lícach sa mi kotúľajú slzy. Slzy, ktoré by som dopriala každému. Ani ich neviem pomenovať a neviem, či sa dajú vysvetliť. Dojatie, nadšenie, prekvapenie a obrovská vďačnosť. Snažím sa manželovi vysvetliť, čo sa stalo. Prechádzala som cez trh a nakupovala. Je to tam iné, ako bývalo- obrovské množstvo
Ako som stretla ozajstného rytiera Read More »
Dnes som zažila ozajstný Poplach. Hneď dvakrát. Nakupujem v Lidli, vzadu pri chladiacich pultoch je núdzový východ. Cca10-ročný chlapec idúc okolo sa zaprie do dverí a otvorí ich. Spustí sa siréna, ktorú dokáže prehlušiť mamkino hlasné: Ty debíííl !!!! Chlapec sa okamžite rozplače. Mama, ktorá vedie za ruku ešte malé dievčatko a druhou tlačí vozík,
Skoré ráno, MHD. Sedím v „štvorke“, prisadne si ku mne mamička s dieťaťom. Ona sedí v smere jazdy, jeho dá na sedačku oproti, tak, aby naňho videla. Cestujú mlčky,keď tu zrazu malý skríkne: -Aha, mami, poschodové auto! -Ale, prosím ťa, poschodové auto nejestvuje! Máme poschodový autobus, poschodový vlak… – A poschodovú mačku! , -skočí jej
O detskej viere a poschodovej mačke Read More »
„Mami, ale čo poviem spolužiakom na zážitkoch?! Všetci, absolútne všetci budú rozprávať, ako a kde boli pri mori…a mne sa budú vysmievať, najmä Samo, ten si to neodpustí, ešte pol roka ma bude zosmiešňovať, že som ani len pri mori nebola… “ povedala v našom rozhovore o prázdninách Hanka. Vysvetľovali sme jej totiž, že tento
55 prázdninových činností Read More »
Odchádzam z ambulancie. V čakárni sedí ocko so synčekom asi tak 5ročným. Beriem si kolobežku, na ktorej som sem prišla, zamávam malému a než pozdravím ocka, ten rýchlo povie:-Pozdrav tetu, odchádza. Malý sa usmeje a vraví mi: Ahoj! Ocko vzdychne, postrčí ho a vraví:-Tak nie, skús inak! Malý si ma premeria a povie:-Čau! :-) Ockov
Stretla som sa s „priateľkou“, s ktorou som sa poznala viac-menej cez facebook. Zahľadela sa na mňa a vraví: -V skutočnosti vyzeráš taká normálna! Pozerala na mňa s údivom, takmer ako na exotické zvieratko, alebo na čerstvo zjavenú nadpozemskú bytosť, od ktorej očakáva zázrak. A ja -nič! Žiadne krídla, svätožiara, zázraky, žiadna čarovná palička… Priblížila
…ale inak som normálna ! :) Read More »