Lubica Noščáková

(alebo pohoda nie je náhoda a ako ju vniesť do hektického života rodín pracujúcich rodičov) Poznáte to- stále si vravíte, že až dokončíte toto a keď konečne bude tamto, tak si oddýchnete a vyložíte nohy. Lenže než stihne prísť  to „potom“, prihodí sa toho príliš mnoho a nohy nie a nie si vyložiť. Tak akosi sme sa naučili […]

Skoré ráno, zastávka MHD. Mrzne, že až v kostiach praská. Na zastávku prichádza pani, postaví sa, obzrie a zreve: -Kde ste toľko?! Za okamih ku nej pribehnú dvaja chlapci, jeden s prváckou aktovkou, druhý s minibatôžkom. Nevedia obstáť , hopsajú a šepkajú si. Ich maminka vydáva príkazy a zákazy ako na bežiacom páse. Oni sa

Máš pocit, že si pre šťastie takmer  neviditeľná? Alebo že si ťa všimne iba občas? – spýtala som sa jednej svojej známej po tom, ako ma zasypala takouto lavínou vyhlásení a otázok: -Ľubka, ty si taký Smieško! Srší z Teba radosť a nadšenie! A stávajú sa ti samé super veci! Ako to, že každý deň

Vzala som malú fialovú schránku na poštu, do ktorej zvyknú deti v triede dávať ospravedlnenky za vymeškanie, ale aj drobné poďakovania, nápady, želania a… V rukách sa mi ocitli listy pre Ježiška. Najskôr som sa cítila zaskočená- toto využitie triednej schránky som neočakávala. :) Potom som si povedala, že je to výzva  a možnosť splniť

Kráčam domov cez pasáž, pristavím sa pred výkladom. Do obchodu, pred ktorým stojím, vojde stará pani (zrejme mierne nahluchlá, lebo dosť hlasno kričí pozdrav) a pýta sa: – Máte aj obyčajné pollitrové hrnčeky? -Nie. V tom okamihu sa stane hneď niekoľko vecí naraz: za mnou sa ozve cupot detských nôh a krik: -Stoooooj! Stará pani

hovorí s láskou mama Elmira Knutzen  z Moskvy v rozhovore o Vasiline- ich dcére, dievčatku, ktoré sa narodilo bez rúk. Keď pred pár dňami zverejnila  na svojom fb profile  jej video,v ktorom  pomocou nôžok a vidličky je zemiak, vyvolalo okamžitú vlnu komentárov a zdieľaní- dnes už okolo 1.500.000 ľudí obdivuje malú Vasilinu  (má rok a tri

Stojím na zastávke. Vedľa mňa stará pani, upravená, s jemným make-upom a krásne upravenými tmavoružovými nechtami na rukách. Neďaleko mňa sa začnú nahlas chichotať dve cca 15 ročné kočky, komentujú nechty starej dámy- nie tie na rukách, ale na nohách. Mrknem dolu a naozaj-  sú v úplnom kontraste s ostatným zjavom starej dámy- má nalakovanú

Sedím na zastávke a čakám kamošku, ktorá sa po 15 rokoch ozvala, že „pôjde okolo“ a má pol hodinku než pofrčí na letisko. Hlavou mi bežia  bláznovstvá, čo sme kedysi spolu povyvádzali a mám čo robiť, aby som sa nezačala nahlas smiať. Mohla by som, zastávka je výnimočne prázdna… Už-už idem vybuchnúť do smiechu, keď

ste spolu už toľké roky a stále máte taký úžasný vzťah? My sme si podľa vášho správania a spôsobu rozprávania sa mysleli, že ste novomanželia… :) Dajte nám návod na taký super celoživotný vzťah! “ – vypočula som si na jednom kurze, kde sme boli spolu s Duškom. A  sľúbila som, že hoci návod podľa

Moja mama vždy vravievala: Však počkajte, raz vám to život oplatí. (Raz vám to vaše deti vrátia… a pod.) . A veru je to tak. :) No niekedy v tom požehnanom okamihu, keď ma životný bumerang praští priamo do hlavy, mám to šťastie, že zrazu vidím veľmi presne , čo mi to vlastne ten život