Lubica Noščáková

Kto je hrdina? A kým by som bola ja, keby som bola hrdinka? Zneli otázky témy, ktorá sa nám prelína vyučkom už asi mesiac. Dnes som dostala sloh, ktorý napísala na túto tému jedna žiačka. Spočiatku vyzeral ako na jednotku napísaný, roztomilý príbeh. Taký- neobyčajne obyčajný. No rozhovor, ktorý som po jeho prečítaní mala s

Včera som zachytila otázku človeka, ktorého si nesmierne vážim, Tomáša Hajzlera. Prekvapila ma.  Napísal: „Tohle mě včera zaujalo od Martina Nováka: – Čím lépe se máme tím horší jsme lidé. – Souhlasíte?“ Moja okamžitá odpoveď, krátka a jednoduchá, bola: „Nie.“ :-) Potom som sa začítala do ostatných odpovedí a s údivom zistila, že väčšina tých,

… je jedna z najstarších otázok, ktorú si človek kladie. Dá sa odpoveď nájsť? Dá sa cielene vytvoriť? Celý náš život ovplyvňuje to, kým sa cítime byť. Takže ak vieme zmeniť tento jeden fakt- vieme si zmeniť celý svoj život. Čo robiť, aby si deti vybudovali sebaobraz, identitu, ktorá im pomôže žiť šťastný a naplnený

Včera, pri príležitosti Dňa učiteľov, koloval po fb kreslený „vtip“: – Pamätáš sa, keď sme chodili do školy vysmiati, šťastní a plní očakávania? – ??? – Ja tiež nie! Pozerala som naň a zasmiala sa- lebo pamätám si, že vysmiata, šťastná a plná očakávania som ako dieťa bola možno prvé tri-štyri dni v 1. triede.

Nedávno som mala narodeniny. A dostala som nečakaný dar. Vytvorila ho moja mladšia dcéra a myslím, že ak by sme sa ho naučili používať, darovali by sme sami sebe krásny život. Niektoré nápady si deti zrejme prinášajú priamo z neba…Preto si myslím, že patria nám všetkým a s radosťou sa o ne delím. Ak chcete,

alebo  o tom, ako v tom istom čase a tej istej situácii zažívame každý niečo celkom iné. A- že je zaujímavé vedieť, čo  a ako ten druhý vnímal  zažil, aj keď sme to prežili s ním. Kráčame po chodníku, sme rozbehnuté do Zverimexu. Cesta je to krátka, ani nie kilometer. Sme tri ženy: ja a naše