… a tak, ako som už písala, sme chytili a začali spracovávať super prihrávku od života. Učili sme sa spolu celé rodiny – nielen s deťmi, ale najmä od detí, objavovať v sebe podnikateľského ducha a meniť svoje talenty na peniaze :)
Je zaujímavé stať sa súčasťou takého niečoho- skupiny, v ktorej je nadšenie takou hnacou silou, že proste nedokážete odolať.
Decká svoju šancu chytili okamžite- maximálne si užívali, že dostali naplno dôveru a zodpovednosť, s plnou vážnosťou preberali, čo sa „oplatí“ a čo nie z toho, čím prešli, prejsť znovu aj s ostatnými. V mnohom hľadali svoje , nové, ešte neprejdené cesty a zároveň sa opierali o vedomosti z tých, ktoré už majú za sebou.
Musím povedať- a môžem len sama za seba, hoci myslím, že aj ostatní dospelí to mali tak- že čo sa týka nápadov, aké svoje talenty premeniť na nejaký „podnikateľský produkt“ som nezaostávala, naopak, mala som ich možno aj viac, ako deti, ktoré v tomto boli ešte nerozhľadené (myslím sami v sebe a svojom osobnom potenciále) , čo sa týka plánov, boli o kus odvážnejšie ako ja, dospelák a čo sa týka akcie…
Táto prihrávka od života ma učila akčnosti. napriek tomu, že mi mnohí vravia, aká som akčná, dala veľkú lekciu v ochote urobiť akciu, ísť s kožou na trh /doslova) bez obáv, či zlyhám- lebo, oni to videli tak, ž môžu len a len získať- buď získajú peniaze, lebo úspešne premenia svoj nápad, alebo získajú skúsenosti (ktorých som sa ja tak akosi oklepaná životom trochu obávala).
V tejto dynamickej zostave sa potom stalo to, že „nebol čas tvoriť nejakú webstránku a vešať na ňu naše postupy“, lebo „bol čas byť akčný“. a všetko robiť naplno tu a teraz. Tu sa prejavila silná stránka dospelých, ktorí to pre „rodinné kroniky zážitkov“ , a dokázali sa zastaviť a dokumentovať. Ukázalo sa to ako super vec, lebo neskôr spolu otvorili online e-book a spätne sa vracali, komentovali, znovuobjavovali vsetci spolu- skrátka super reflexia.
A tak sa stalo, že deti svojím nadšení strhli celú skupinu do akcie a názov rodinný podnikateľský inkubátor dostál svojmu meno, dokonca s úžasným zážitkom- bol vedený teenagermi, ktorých nasledovali vlastní rodičia. A rodičia zase strhli k návratom k prežitému deti a tie rozhovory boli „nadstavbou“ prežitého- úžasné.
A akcia ako celok to bola veľkolepá- dopredu priznávam, že hoci učím, verejne prednášam, vediem workshopy a vôbec som typ, ktorý mnoho komunikuje všemožnými spôsobmi a cestami , stáť so svojím výrobkom v ruke a predávať ho , bol pre mňa malý osobný Everest.
Obzvlášť, keďže deti vycítili a svojim nadšením nás strhli využiť extra príležitosť- veľký rodinný veľkonočný bazár, na ktorom sa zúčastnilo cca 700 ľudí ( a-to bolo pre mňa asi to najťažšie- väčšina z nich ma poznala buď osobne, alebo ako blogerku)
Suma sumárum- te declá ma fakt naučili postaviť sa za svj nápad/talent/prácu a vrejene si za ňu vypýtať a dostať!- to ma ešte vždy prekvapuje- peniaze.
A už viem, že učiť sa od detí/ s deťmi je super cesta. Dopĺňame sa navzájom. Ich radostné žiadnym vnútorným presvedčením neobmedzované plány a nadšenie s ktorou idú „do akcie“ ma „nakazilo“. A zjavne aj iných. prstavovalo sa pri našich predajných stoloch mnoho ľudí, predali sme mnoho svojich výrobkov, viedli mnoho super rozhovorov a… prekvapenie nakoniec- doonca sme boli požiadaní, aby sme prišli na jeden firmený rodinný deň, kde nám ZAPLATIA za to, že budeme robiť takéto tvorivé dielne, z akých vzišli naše výrobky, rozprávať sa s deťmi aj rodičmi a posúvať to, čím sme prešli.
Takže nielen že sme získali a každý jeden zo zapojených zarobil (viac či menej na svojom nápade a jeho predaji) ale boli ocenené aj naše zručnosti a zdá sa, že nabudúce budeme zaplatení za to, aby sme ich posunuli ďalej.
Učiť sa od detí sa oplatí. Zažila som, ako veľmi si niekto váži vedomosti- nás všetkých. A že je ochotný zaplatiť, aby sa od týchto našich skvelých detí a rodín mohli učiť aj iné deti a ich rodiny …
Ani v najodvážnejších plánoch by nám, dospelákom, toto nebolo napadlo.