Sedím v školskom kabinete na kope svojho kreatívneho materiálu a balím anjelské krídla, ktoré mi zostali z mojich divadelných čias. Sú naozaj veľké (anjeli vraj potrebujú obrovské, aby nimi mohli chrániť ľudí :) rovnako dobre ako lietať) a je ich dosť. Zvažujem, že ich dám k dispozícii každému, kto ich potrebuje (ja som si s nimi spolu s deťmi v prvej triede vychutnala učenie A- ako anjel) , takže ich mienim zaniesť medzi divadelné rekvizity, no azsne nechcem , aby sa zničili, či stratili,…Som v rozpakoch, no rozhodnutá (školu máme plnú anjelov, tak nech majú občas aj viditeľné krídla a užijú si to ). A tak krídla ládujem do krabice, na ktorú píšem veľkým nápisom Noščáková- v tom okamihu niekto zaklope na dvere. Vojde, teda lepšie povedané veselo vhopsá dnu jedna prváčka. Držím v ruke fixku, práve chcem napísať návod na celú plochu krabice spredu:
-Nech sa páči, vyberte si z krabice krídla, ktoré Vám sadnú
-Nasaďte si ich pomocou gumičiek
-Vychutnajte si „anjelovanie“
-Ak chcete, pripíšte sem do anjelskej kroniky pár riadkov o tom, čo ste s krídlami zažili
-Vráťte ju potom spolu s krídlami nazad do krabice, aby aj ostatní mali možnosť stať sa na okamih anjelom
No ani nezačnem a už sa ma hopsalka pýta
-Čo je to, Ľubka?
Nechám ju nakuknúť.
-A čo s toľkými krídlami robíš?
-Ále, idem sem písať návod na použitie, aby si ich mohol požičať každý, kto potrebuje…
Pozrie sa mi do očí, či to myslím naozaj a zrazu povie:
-To je úžasný nápad, taká požičovňa krídel! Každému nám je občas tak ťažko, moja mama dokonca vravieva, že sa nevládze nohami odlepiť od zeme a urobiť krok… No a keď jej poviem, že si vymyslela požičovňu krídel, hneď jej bude lepšie! Proste si vtedy požičia na okamih anjelské krídla a…
Pozerám a neviem , čo povedať. Ona má pravdu… Aj ja sa občas cítievam ťažko… Spomeniem si, ako mi bolo vždy, keď som mala na sebe tie krídla- keď vyzeráte ako anjel, je to povznášajúce a zaväzujúce zároveň. Poletujetepomedzi ľudí, robíte dobré skutky, drobné radosti a pohladenia duše pre druhých, každý sa na vás usmieva a ten dobrý pocit vám dáva krídla, hoci už jedny na chrbte máte… Byť anjelom je povznášajúce :) Pomyslím si a spomeniem si na množstvo skvelých ľudí, o ktorých v našom živote vravievam, že sú anjeli v ľudskej koži… Mama, ocko, môj skvelý muž….
Pozeráme sa na seba a ona si jedny krídla požičia. Vyletí z kabinetu… Ani som jej nestihla povedať pravidlá. :)
Chytím fixku, že predsa len tie pravidlá napíšem- no skôr, ako sa mi to podarí, vletí za mnou zadýchaný anjel.
Už ich nepotrebujem! Bolo to super!- zvolá hromovým anjelským hlasom.
Podá mi ich a znovu odletí. A ja za ňou pozerám a uvažujem, že byť anjelom je vlastne jednoduché. Nepotrebujete na to krídla… Stačí, že ich svojou radosťou, starostlivosťou , chichotavosťou a láskavosťou „nasadíte “ niekomu inému. Niekomu, kto sa cítil tak ťažko, že…. potrebuje priateľa.
No ak ste to zrovna vy, čo sa cítite ťažko, a nejaké by sa vám zišli, môžete prísť, rada vám ich požičiam- keď už mám tú požičovňu… :)
Mnoho skvelých priateľov a lietania aj bez krídel želám nám všetkým
Ľuba