Odchádzam z ambulancie. V čakárni sedí ocko so synčekom asi tak 5ročným. Beriem si kolobežku, na ktorej som sem prišla, zamávam malému a než pozdravím ocka, ten rýchlo povie:-Pozdrav tetu, odchádza.
Malý sa usmeje a vraví mi: Ahoj!
Ocko vzdychne, postrčí ho a vraví:-Tak nie, skús inak!
Malý si ma premeria a povie:-Čau! :-)
Ockov vzdych takmer vyrazí dvere a skúsi to ešte raz: -Ako som ťa to učil? Spomeň si, prosím!
Malý pozrie a vraví:-Ja viem presne, čo si ma učil. Že iba seberovným mám vravieť ahoj alebo čau. A starším slušné dovidenia. No táto teta nemôže byť stará, keď jazdí na kolobežke. Myslím, že je normálna a je mi seberovná-veď aj ja jazdím na kolobežke! Ahoj, teta a čau!
:-) :-) :-)
Žmurknem zvesela, čupnem si k malému, tľapneme si a ja poviem: Ahoj a čau!
Postavím sa a zmätenému ockovi podám čo najgracióznejšie ruku so slovami: Dovidenia, ujo! Prajem vám krásny deň.
Vyštartujem z vchodu. A ako sa tak odrážam nohou a vo vlasoch mám vietor, cítim v sebe to dievčatko. Vietor tetu odvial dakam do kelu. :-)
Chcete omladnúť? Hop na kolobežku, odrážajte zo všetkých síl a kričte nadšené ahoj a čau všetkým seberovným. A keď pôjde okolo nejaký ujo či teta, nezabudnite na vzorné: Dobrý deň a Dovidenia….
