ŇECH MAMINKA ŇEJĎE DO ŇEBA
ŇECH JE TU ZNAMY PROSIM ŇEBO UROBÍM
Keď som minulý rok písala o liste Ježiškovi, ktorý sa dostal do mojej školskej pošty, myslela som, že už ho nič neprekoná. Omyl. tento rok prišiel ku mne ešte silnejší príbeh…
Hanka vyrábala na Vianočný bazár na predaj Anjelov. Nie hociakých – špeciálnych. Nazvala ich anjeli želaní – vyrábala ich z dreveného vysústruženého štipca, ktorému nalepila anjelské rúcho z filcu, a krídla a hodvábne anjelské vlasy z jemnej česanej ovčej vlny a tiež im na rúcho prilepila drevenú hviezdičku a dozadu dala šnúročku, aby mohli visieť na stromčeku. No – a prikladala ku nim malú ruličku papiera. Na tú sa dá napísať želanie, ukryť “do štipčeka” pod anjelské rúcho a – želanie môže takto krásne pomenované byť súčasťou vianočného stromčeka.
Veľmi nás tým nápadom potešila – bude to taká naša rodinná hra – na srdiečka napíšeme svoje mená, pod rúcha ukryjeme želania…
No- na bazár ku nim vyrobila aj návod, doplnený krásnou básničkou. Aby sa dali kúpiť ako darčeky pre celé rodiny. A hoci sa s nimi naozaj poctivo nadrela a hoci sa ich predalo len pár, povedala som si, škoda takého krásneho nápadu, mohli by sme si také vyrobiť aj s deťmi v škole a mohla by som aj ku svojej knižke pridať možnosť rodinkám takých anjelov kúpiť.
No – a tak som vzala jedného z jej anjelov, pár z jej návodov a chcela som to okopírovať pre decká v triede. Lenže máme novú kopírku a dačo mi nešlo.
Položila som anjela s návodom na čajovú skrinku pred dverami našej triedy a idem ku kopírke. Mohla som si uvedomiť, že naše deti sú zvyknuté v rámci učenia a pátračiek nachádzať na chodbách všelijaké tajné zadania a príbehy a riešiť ich, že všetko sa ich týka, že sú všímavé, zvedavé, reagujú, no VôBEC mi to nedoplo!
Trvalo mi to asi dvadsať minút, vrátim sa, vezmem anjela aj návod, vojdem do meeting roomu, kde je teraz kľud a nikto a vravím si, že urobím fotopostup. Položím anjela na podklad. Cvak. Vytiahnem spod anjelského rúcha ruličku papiera na napísanie želania. Cvak. Rozbalím ruličku a…
Obe strany niekto popísal! Starostlivo napísané veľké tlačené písmená, cez celé strany sa skvie Želanie želaní:
ŇECH MAMINKA ŇEJĎE DO ŇEBA
ŇECH JE TU ZNAMY PROSIM ŇEBO UROBÍM
…
Chvíľu mi to trvá, než mi to dôjde… A potom už mi len tečú slzy.
Anjel želaní si sám našiel svojho adresáta. Neviem, kto to bol a neviem, aký príbeh má to dieťa so sebou. Neviem ani, ako dieťa., ktoré je zrejme prváča, prelúskalo ten návod a splnilo spôsob zadania želania. No som rada, že som anjela nechala na skrinke a že niekto ho vzal ako svoj dar- možnosť napísať niekam- možnosť byť vypočuté, možnosť povedať svoje jediné vzácne želanie.
A zrazu zo mňa všetok ten zhon, únava a predvianočné “bláznenie” opadnú.
Máme milión želaní, všeličoho, čo by sme chceli, radi zažili, dostali, dali…
No dnes som náhodou prečítala posolstvo želania niekhoho iného:
Urobme si navzájom to svoje nebo tu. Nech nemusíme odchádzať. A prosím – ak to dokážeme, ak sa o to snažíme zo všetkých síl, prosím, nech je nám dopriate. Aby rodiny mohli mať krásne a požehnané nielen vianoce. Ale všetky dni, v ktorých sú spolu najlepšie ako vedia.
Tak toto prekonalo môj neuveriteľne krásny minuloročný aj predminuloročný zážitok z listu Ježiškovi
A stále tak trochu neviem, čo s tým a prečo to ku mne prišlo… a tak sa delím a podávam ďalej.
Ľuba