Taký pekný večer. Pred chvíľou som zbalila dcére akrylky, ktorými s kamarátmi vonku maľujú na na to vymedzenú stenu, nech je svet krajší. Než som sa vrátila, Duško s ostatnými dvoma zvládol matiku (ich vyjadrenie – ďakujem ti, že si sa to so mnou učil, teraz to konečne chápem a už to budem vedieť aj sama) a zatiaľčo ja teraz píšem v izbe enviroprojekt, z kuchyne sa na striedačku ozývajú nahlas čítané vety dvoch dyslektičiek :-), ktoré si spolu čítajú. Nádhera. Momo a stratený čas.
Pre tých, ktorí vedia počítať a zdá sa im, že máme „dieťa naviac -tak áno. No nie je naviac. je to naša „adoptívna“ dcéra, ktorej prítomnosť nám všetkým robí radosť.
Taký (ne)obyčajný večer.
Príbehy (ten knižný aj tie naše), čaj a wafle. Žiaden stratený čas.
Ľuba
.