Vychádzam z domu, otvorím vchod, kolobežka v ruke, položím ju na zem, že vyštartujem.
Na parkovisku pred domom práve nejaký sused nasadá do veľkého mercedesu. Pozdraví ma, odzdravím, odrazím sa a prefrčím okolo neho. Kúsok ďalej ma meďák dobehne, zastavuje a sťahuje okienko. Zastavím vcelku prekvapene, muž sa vykloní a vraví:
-Až teraz som si uvedomil, aký je medzi nami obrovský rozdiel.
Mlčím, netuším, čo myslí.
-No vy máte úsmev okolo celej hlavy, vietor vo vlasoch a radosť z pohybu. Ja mám strhaný ksicht, kopu stresu a roboty a super auto… hodnota vašej kolobežky je pre mňa nedosiahnuteľná…
A odfrčal. Odrazila som sa a aj napriek únave som zrazu cítila vietor vo vlasoch a ešte väčší úsmev. Zaujímavé- kým pri mne nezastavil pán v mercedese, hodnotu svojej kolobežky som si neuvedomovala. :)
(toto mi zobrazil fb ako spomienku spred 2 rokov a ja sa delím so sebou rovnako ako s vami. Kolobežku som už medzitým zodrala, no pocit vetra vo vlasoch mám stále so sebou a želám ho aj vám.
Uvedomenie, že hodnota a cena vecí nie sú to isté, je veľmi dôležité. Som rada, že dokážem vidieť hodnotné veci vo svojom živote. Ktoré sú tie Vaše?
Ďakujem za každy Váš zážitik, ktorý tak vtipne a krásne opíšete, som Vašou obdovovateľkou a s veľkým zaujmom si prečítam každy príspevok, prajem Vám veľa zdravia aj celej rodine s úctou Tonka Vladárová